Stránka o šľachtických rodoch
© Denis Pongrácz © Jozef Žiak - ISSN 1336-9040
Prihlasovacie meno: Heslo:
Menu
· Úvodná stránka
· Akcie
· Články
· Diskusia
· Historické veduty
· Informácie o rodoch
· Katalóg stránok
· Kontakt
· Mapy
· Mestá a obce
· Mortuáriá
· Obrazáreň
· Podpora stránky
· Registre
· Sídla šľachty
· Súpisy šľachty
· Zoznam zdrojov
Spriaznené stránky

Webmail
Náhodný obrázok z databázy

Ján Silván (1493-1573)
Autor: Milan Schlosser
Téma: Biografie



Významný básnik a hudobník slovenského pôvodu, ktorý ako prvý písal aj v materinskom jazyku. Svojím pôsobením výrazne ovplyvnil renesančnú duchovnú hudbu a poéziu v časti Uhorského a Českého kráľovstva. Ohľadom jeho miesta narodenia vzniklo viacero dohadov. Posmrtný epitaf na jeho rakve uvádza miesto narodenia Trnavu. Tento údaj bol spochybňovaný argumentom o autorstve jeho potomkov, ktorý uviedli - vzhľadom k už dlhej odluke od územia dnešného Slovenska - len skresleným vebálnym podaním. Niektorí historici uvádzajú "od Trnavy". Všeobecne uvádzaný údaj o jeho rodisku v obci Borová, v kontexte s dnešnou historiografiou obce a uvedený údaj o prvej písomnej zmienke o obci z r. 1589, tieto zdroje neguje. Obec Borová bola založená Mikulášom Pálfim v r. 1589 na neosídlenej pôde, pod názvom Joachimsthall. (pozn. autora)

V r. 1516 študuje na Viedenskej univerzite, kde sa stretáva s reformačnými myšlienkami Ulricha Zwingliho. Silván sa pravdepodobne narodil ako katolík. Kláštorná kronika kláštora augustiniánov v Domažliciach, kde je aj pochovaný, to doslovne uvádza. Jeho život však bol ovplyvnený protestantským učením. Členom žiadnej protestantskej cirkvi sa však nestal, i keď spolupráca s Jednotou Bratskou, hlavne v duchovnej tvorbe bola veľmi intenzívna. To dokazuje list biskupa Jednoty Bratskej, Jana Roha: "Jan Sylvanus, písař pana Popela, nejvyššího purkrabě pražského. Básník sice výtečný a vzdělaný, ale piják a prchlivý časem. Bratřím mnohým dobře jest známý, jako i mně, ale bratrem nikdy nebyl a býti nemůže pro opilství a marnosti."

V r. 1527 pôsobí Silván v Ivančiciach na Morave. Tu ho niektoré pramene uvádzajú ako anabaptistického (habánskeho) kazateľa. Toto učenie však prebiehalo v silne komunitných, až komúnnych spoločenstvách s veľmi ortodoxnými pravidlami a Silvánov vtedajší, či neskorší spôsob života po stránke mentalitno-sociálnej i ekonomickej nevykazuje žiadne ovplyvnenie týmto učením. (pozn. autora)  V tomto období je zaznamenaný aj silný Silvánov nesúhlas so zbližovaním jednotlivých reformačných prúdov s najsilnejšou luteránskou vlnou.

V období rokov 1535-36 sa na čas vracia do svojho rodiska. Tu pravdepodobne vzniká jedna z najstarších piesní "Z hlubokosti volám k tobě". V r. 1536 prichádza do Prahy, kde sa stáva pisárom Jana Popela z Lobkovic. O tri roky neskôr kupuje Jan Popel z Lobkovic biskupský hrad v Horšovskom Týne. Pri požiari Horšovského Týna, vrátane hradu Silvánovi zahynie manželka Anna a obe dcéry. Na mieste vyhoreného biskupského hradu dávajú neskôr Lobkovicovci vystavať renesančný zámok. Po životnej tragédii sa Silván znovu výhodne ožení. V tomto období nadobúda rozsiahle majetky. Popri funkcii pisára naďalej píše duchovné, ale i pijácke, či bohémske piesne. Najstarší Silvánov syn Fridrich je nobilitovaný v r. 1565-66, s predikátom "z Feldensteina". Po smrti Jana Popela z Lobkovic v r. 1570 sa Silván sťahuje do Domažlíc, kde získava dom na námestí, vedľa radnice a v r. 1572 sa stáva konšelom. Rok predtým vydáva v Prahe zbierku duchovných piesní "Písně nové na sedm žalmů kajících a jiné žalmy".

14. februára 1573 Ján Silván zomiera vo veku 80 rokov. Je pochovaný v krypte kláštorného kostola, ktorú sa v r. 1960 neúspešne pokúša otvoriť trnavský historik, doktor Bálent. Krypta je zasypaná sutinou. V kláštornej kronike v Domažliciach je písomne zachovaný epitaf i blazon znaku, resp. erbu. Niektorí historici považujú tento znak za určitý Silvánov "výstrelok". Nedá sa nepochybovať o tomto tvrdení, nakoľko duchovne založený Silván by sa pravdepodobne neznížil k použitiu modrej kože (farba duchovnosti) a k figúram zlatých anjouovských ľalií (dynastický odkaz), baránka (symbol obety) a ovečky (symbol nevinnosti). Či sa jedná o Silvánov meštiansky znak - v tom období v Českom kráľovstve bežný element - alebo už o erb jeho syna Fridricha, sa momentálne nedá zistiť. Blazon Fridrichovho erbu momentálne nie je dostupný. Možno ďalšou variantou by mohlo byť použitie meštianskeho štítu s figúrami zo znaku Jána Silvána do erbu Fridricha Silvána z Feldensteina. (pozn. autora)

                                                                                                                      Milan Schlosser

 

 

Zdroje: Dr. Boris Bálent

              Dr. Věra Závacká

              Prof. PhDr. Egon Krák, ArtD.

              Stanislav Antoš

              Mgr. Radka Kinkorová

 

Osobitné poďakovanie Dr. Věre Závackej za poskytnutie najaktuálnejších výsledkov v bádaní a za sprostredkovanie kontaktov mestám Domažlice a Horšovský Týn.





 
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Re: Ján Silván (1493-1573) )
Od: Milan Schlosser - Sobota, 14.02. 2015 - 19:39:02
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Z najnovších zistení vyplýva, že znak Jána Silvána nie je totožný s erbom jeho syna Fridricha Silvána z Feldensteina.
     
 
© Denis Pongrácz         © Jozef Žiak          ISSN 1336-9040
Stránka je optimalizovaná na rozlíšenie 1024x768
www.slachta.com   2005-2012